Dnes sa veru väčšina žien už nebojí lietania. Myslím, že to nezmenila emancipácia žien, ani väčšia informovanosť o bezpečnosti lietania. Zmenil to fenomén letuška, ktorý sa pomaly začína rozplývať. V dnešnej dobe, keď sú letenky niekedy lacnejšie ako lístok na autobus, by som bola asi bláznivá, keby som domov, do Košíc, cestovala z Prahy celú noc pokrčená na sedadle autobusu.
Mám pocit, že pozemné letušky žiarlia na tie vo vzduchu. Sú nepríjemné, zatrpknuté voči celému svetu. Keď som došla na check-in odbaviť si batožinu, mala som 21 kíl namiesto povolených 20. Nepríjemne na mňa zrúkla, nech s tým okamžite čosi robím, že to nie je možné. Pekne som sa na ňu usmiala a naznačila jej, že predsa predo mnou odbavila xy ľudí, ktorí cestujú iba s príručnou batožinou. Nepomohlo to. Práve naopak. Okamžite ma donútila vybrať z batožiny pár kníh a strčiť si ich do kabelky. Na otázku, aké množstvo tekutín je možné si do lietadla so sebou zobrať, odvrkla, že žiadne. Tým mi dala najavo, že našu konverzáciu považuje za ukončenú. V Prahe ma často odbavuje dajme tomu „trochu“ bucľatá pozemná letuška. Aj keď ju často pasažieri ohovárajú („Ako je množné, že toto tu je letuška?“), je aspoň usmievavá na rozdiel od tejto nervóznej slečny. Keď nás „sáčkovala“ do lietadla o 20 minút skôr , bola som na toalete. Prišla som posledná, v hale už nebol nikto. Stále som však mala ešte 15 minút. Keď ma uvidela, iba afektovane pregúľala očami.
V lietadle sú ako stroje. Strojene sa usmievajú, strojene ukazujú bezpečnostné pravidlá (už ani tie ich zvláštne pohyby rukami a zapínanie pásu mi nepríde vtipné), strojene rozprávajú. Často tak komolia slovíčka, že ich mám problém rozumieť nielen v angličtine, dokonca i v slovenčine resp. češtine. Občas mám pocit,, že nie sú už ani falošné – nemajú ani len snahu predstierať, že sú milé a múdre, usmievavé a zdvorilé. Idú ako stroje. Pracujú, ako lietadlo letí. Zväčša bez kolízií, tichučko, zapnuté na autopilota, nijak strhujúco.
Spolužiačka práve dokončila kurz na letušku, čakajú ju skúšky. Z plánovaného 6 týždňového výcviku sa stalo 5 týždňov, tlačia ich, aby rýchlo spravili skúšky, nalietali povinný počet letových hodín. Nemajú dostatok letušiek, odchádzajú pre zlé podmienky. Spolužiačka sa sama nazvala „rýchlokvaskou“.
To slovo mi vôbec nemusela vysvetľovať. Po pár letoch Praha – Košice som ho dôverne poznala.